Iná ale stále blízka

Až odliv ukáže, kto plával bez plaviek. Jean Ravaillac, tento buržuj-bohém parížsky, potreboval odísť. Nie odísť. Ujsť! Nájsť sa. Búrlivý život bol prázdny, sýtil viac jeho telo ako dušu. Nevedel to, ale le vide, to prázdno, ho neuspokojovalo. Jeho papa, poslanec Assemblée nationale, mu navrhol: „... Ani Brazília, Čína či Japonsko, to sú rastúce či vyspelé krajiny. Potrebuješ ísť tam, kde musia ešte riešiť veci podstatné, nie čerešňu na torte, ale korpus – navrhujem ti Slovensko...“ a tam stretne Hanku Ciprianovú... Ľubomír Jančok (Veľké Rovné, 1982) vyštudoval francúzsky jazyk a literatúru na Slovensku a medzinárodnú politiku vo Francúzsku. Tu ho zvolili za prezidenta asociácie študentov strednej a východnej Európy. Je zakladateľ a čestný prezident Pont Francophone na Slovensku. V roku 2009 založil spoločnosť CK Monte Christo zameranú na cestovanie a kultúru. Dokončuje doktorát na parížskej Sorbonne a UK v Bratislave. Získal cenu rektora, medzinárodné ocenenie asociácií v meste Remeš a v Paríži cenu za analýzy spoločnosti. Prednáša na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V Marenčin PT mu vyšli knihy Glamour Paríža a Francúzsky paradox. Žije na osi Bratislava – Cannes – Paríž. www.lubomir-jancok.sk www.monte-christo.sk „Čím viac sa vzďaľujem Francúzsku, tým viac ma ťahá späť ako magnet,“ vravela Hanka matke pri jednej návšteve doma, na Slovensku. „A kde by si chcela žiť, dcérenka moja?“ „Tam, kde budem obkolesená láskou!“ „A peniazmi,“ dovolil si vsuvku otec, narobený ako kôň. „To tiež, ale peniaze sú iba nástrojom.“ „Hovoriť o peniazoch je u nás, na Slovensku, na dennom poriadku,“ podotkol otec a otvoril si pivo. „Vo Francúzsku sú peniaze tabu. Čítala som štúdiu švajčiarskych bánk, že Francúzi sú najcitlivejším národom na explicitné prejavy bohatstva. U nich platí, že ak chceš žiť šťastne, neukazuj majetky.“